optimizmus je rozhodnutie

Sila optimizmu závisí od neustáleho rozhodnutia pozerať sa na veci iným – optimistickým – pohľadom. Sled udalostí húsenkovej dráhy ovplyvniť nemôžeme a tak nám na výber ostáva len to, či si jazdu životom rozhodneme užívať alebo sa budeme, často zbytočne, trápiť.

Rozhodnutie pre optimizmus neznamená ignoráciu problémov. Neznamená to ani apatiu v ťažkých situáciách a potláčanie pocitov. Takéto rozhodnutie predstavuje silu vnímať pozitivnú stránku vecí, pozitívnu stránku nášho dňa, bez ohľadu na okolnosti. Takáto schopnosť – uvedomenie si toho, čo je dobré – so sebou nesie energiu, ktorá sa šíri ďalej. Človek je spoločenská bytosť, a tak radosť, rovnako ako smútok, je nákazlivá. Rozhodnutie pre optimizmus tak môže zlepšiť deň nielen nám.

Rozhodnutie pre optimizmus je každodenné, pravidelné. Rozhodnutie dívať sa na svet širším objektívom, vďaka ktorému dokážeme vidieť viac. Navyše, toto rozhodnutie je v ťažkých momentoch náročné – vyžaduje snahu. Na druhú stranu nechať sa pohltiť stresom nevyžaduje veľké úsilie a tak, povedzme si, to dokáže každý. O optimizme to (vo veľkom) povedať nemôžeme. Alebo sa mýlim. Nemyslím si, že som obklopení pesimistami a preto to takto vidím. Plus, píšem z vlastných skúseností, nakoľko rozhodnúť sa vidieť viac stránok vecí ako len tú negatívnu pre mňa bolo v minulosti omnoho ťažšie – a ani dnes to nie je vždy jednoduché.

Pohľad na optimizmus ako na rozhodnutie implikuje, že toto rozhodnutie môže robiť každý. A tak uvedomovať si (sústreďovať sa na) dobré stránky našich dní nemusí byť privilégiom “tých optimistov”. Takéto pochopenie dáva pocit slobody a možno aj pocit strachu – pretože je to naozaj na nás, aký deň budeme mať. Akú realitu budeme mať.

Deň začína ránom. Ráno začína naším rozhodnutím, aký bude náš deň.