čo s difúziou zodpovednosti?

Zodpovednosť je mimo našu komfortnú zónu, je náročná. Znamená, že si uvedomujeme, čo je výsledkom našich krokov a našej nečinnosti. Zodpovednosť znamená, že aj my môžeme rozhodovať a robiť zmeny – a v takejto pozícií sa necítime komfortne, pretože ostatní nás sledujú. Ostatní nás dobre sledujú a my sledujeme ešte lepšie ich a pri tomto vzájomnom sledovaní sa myslíme na to, čo si o nás môžu myslieť.

Vo vykreslenom mindsete pramení strach zo zodpovednosti. Strach z toho, že nás vidia a vedomie toho, že nie sme dokonalí. Zabúdame však na to, že ani ostatní nie sú a napriek tomu, že to vnútri vieme, nechávame sa väzniť predstavou, že zodpovednosť je výsadou. Privilégiom, ktoré patrí druhým, ostatným.

Difúzia zodpovednosti funguje, pretože si myslíme, že dnes ešte nie je náš deň na to, aby sme boli zodpovední. Jedným z faktorov je strach z toho, že nás ostatní uvidia – v našej nedokonalosti, nepripravenosti. Strach však sám o sebe nie je zlý. Problém nastáva, ak nás obmedzuje v tom, čo chceme alebo potrebujeme robiť.

V začarovanom kruhu rozptýlenia zodpovednosti je kľúčom k riešeniu iniciatíva. Proaktívny prístup namiesto reaktívneho. Iniciatíva vytvára rámec pre ďalšie kroky. Iniciatíva posúva k zmenám a k riešeniám. Inšpiruje. Často prvým krokom k iniciatíve je trocha odvahy, vďaka ktorej sme schopní povedať si, že aj keď nevieme a nie sme si istí, tak to skúsime. A potom to skúsiť.