hlavu hore

Našou chôdzou a držaním tela ukazujeme okoliu, ako sa cítime. Všetci si vieme rýchlo predstaviť, ako kráča sebavedomý človek. Ako vchádza do miestnosti. Rovnako si vieme predstaviť, ako vyzerá postava človeka, ktorý je smutný alebo má práve zlú náladu.

So skľúčenou hlavou sledujeme len naše kroky. Nie sme schopní pozorovať okolie – nevidíme, čo je pred nami, vedľa nás alebo čo je za nami. S hlavou dole je pre nás ťažké spraviť od momentálnej situácie odstup a pozrieť sa na to, aké máme ďalšie možnosti. So zrakom upreným k nohám je ťažšie cítiť vďačnosť za to, akú cestu sme ušli a vidieť, kto kráča vedľa nás.

Hlava hore aj v ťažkých momentoch nám pomáha rozhliadnúť sa. Rozhliadnúť sa po riešeniach, nádeji, ďalších krokoch a možnostiach. Všetko to, čo je možné len s hlavou hore. A nie je to znakom ignorácie problémov a ani naivity. Dvihnúť hlavu v takýchto momentoch je dôkazom, že sa nenechávame pohltiť momentom. A keď sa nenecháme pohltiť momentom, dokážeme spraviť odstup. A s odstupom robíme lepšie rozhodnutia.