pochybujem, teda dovolím si vidieť veci inak

Prvým kameňom úrazu a dôvodom, prečo je pre nás ľahké podľahnúť negatívnym myšlienkam je to, že im veríme. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú každú sekundu, pretože náš mozog bez prestávky hodnotí, analyzuje, domýšľa si a týmto všetkým vytvára našu realitu.

Prúd myšlienok je ako tok, z ktorého máme možnosť vyberať si, čomu venujeme pozornosť. Takýto pohľad na to, čo sa deje v našej hlave, nie je pre nás intuitívny. Naopak je pre nás prirodzené dívať sa na naše úvahy ako na vlny, ktoré nás zalejú. A ak sú vlny strašidelné a hromadia sa, chceme pred nimi samozrejme utiecť.

Zabúdame na to, že máme možnosť výberu. Máme možnosť rozhodnúť sa, ktorej myšlienke venujeme pozornosť. Ak sa negatívne vlny hromadia, je to ťažké, pretože sa bojíme a máme tendenciu utekať. V takýchto situáciách je idea výberu myšlienok v praxi takmer nemožná. Preto je omnoho účinnejšie učiť sa pochybovať.

Nemusíme dôverovať každej myšlienke, ktorá nám prejde hlavou. Nemusíme venovať pozornosť každej úvahe. Kritickým myslením môžeme pristupovať aj k nášmu vnútornému monológu a jeho pozadiu, vďaka čomu si dovolíme vidieť myšlienku v jej celku.

Neznamená to, že by sme mali pochybovať o sebe. Pochybujme však o myšlienkach, ktoré sa v nás dejú. Ak automaticky neuveríme každej našej myšlienke, prestaneme im dávať takú silu. Silu nad nami.