pozerať za slová

Prečo väčšina ľudí, ktorí ostatným hovoria o hľadaní zmyslu života a naplňujúcich činností sú tí, ktorí v tejto oblasti života nenašli úspech, a tak sa uchýlili k takýmto motivačným prejavom? Aspoň takýmto dojmom na mňa pôsobí oddelenie motivačného obsahu a literatúry.

Samozrejme, ak nám niekto niečo hovorí a dáva nám rady, chceme vedieť, že hovorí na základe skúsenosti. Chceme vedieť, že takéto slová sú podložené činmi. Bolo by nelogické zvažovať finančné rady od niekoho, kto sa topí v dlhoch alebo venovať pozornosť radám o zdravom životnom štýle od niekoho, kto sa denne zastaví v rýchlom občerstvení.

Prečo je pre nás atraktívne venovať pozornosť radám o nachádzaní zmyslu života od ľudí, ktorí ten svoj nenašli – inak povedané, našli ho v tom, aby ostatných viedli na ich ceste ďalej. Na takomto poslaní druhých nemusí byť prvotne nič zlé. Rozumné je počúvať takýchto ľudí v otázkach, kde hovoria na základe svojej skúsenosti. Vnímať to, čo hovoria pri témach, kde ich životný štýl je príkladom.

Kde je však hranica, ktorá v tomto kontexte oddeľuje pretvárku od štedrých úmyslov?