novoročné ciele inak

Väčšina novoročných predsavzatí, úprimne, skončí po pár týždňoch. V tých lepších prípadoch. Dovolím si generalizovať: neúspech je rozhodnutý už pred samotným začiatkom – v tom, ako si naše ciele nastavíme.

V atmosfére rodiny a priateľov počas Vianočných sviatkov a osláv Nového roka je ľahké cítiť sa motivovaný a dávať si ambiciózne ciele. Pre ich plnenie je kľúčové, aby boli zároveň realistické – z finančného, no hlavne z časového hľadiska. Stanovenie si nových zvykov s ohľadom na naše reálne možnosti zaručí našu dôveru v to, že ich dokážeme plniť. To je bod, od ktorého sa dá odpichnúť ďalej.

Dôležitá pri plánovaní nových rutín je tiež flexibilita. Pri tej by sme mali počítať s tým, že náš plán nemusí každý týždeň vyjsť podľa predstáv, pretože plány sa môžu rýchlo meniť. Choroba, škola, práca, iné náhle povinnosti môžu narušiť náš rozvrh dňa – preto je dobré nechať si priestor na zmeny a neobviňovať sa, ak veci nejdú podľa plánu.

Začať v malom a postupne budovať. Tento princíp súvisí s realistickým nastavením cielov a tiež s flexibilitou a je aplikovateľný v rôznych oblastiach – pohyb, strava, práca, sebarozvoj…
Začnime v malom množstve, v malých intervaloch. To znamena začať nový zvyk tak, aby bolo pre nás čo najľahšie uspieť resp. takmer nemožné nedodržať to. Príklad: meditácia 10 minút každý deň. Cvičenie 3x do týždňa.

optimizmus je rozhodnutie

Sila optimizmu závisí od neustáleho rozhodnutia pozerať sa na veci iným – optimistickým – pohľadom. Sled udalostí húsenkovej dráhy ovplyvniť nemôžeme a tak nám na výber ostáva len to, či si jazdu životom rozhodneme užívať alebo sa budeme, často zbytočne, trápiť.

Rozhodnutie pre optimizmus neznamená ignoráciu problémov. Neznamená to ani apatiu v ťažkých situáciách a potláčanie pocitov. Takéto rozhodnutie predstavuje silu vnímať pozitivnú stránku vecí, pozitívnu stránku nášho dňa, bez ohľadu na okolnosti. Takáto schopnosť – uvedomenie si toho, čo je dobré – so sebou nesie energiu, ktorá sa šíri ďalej. Človek je spoločenská bytosť, a tak radosť, rovnako ako smútok, je nákazlivá. Rozhodnutie pre optimizmus tak môže zlepšiť deň nielen nám.

Rozhodnutie pre optimizmus je každodenné, pravidelné. Rozhodnutie dívať sa na svet širším objektívom, vďaka ktorému dokážeme vidieť viac. Navyše, toto rozhodnutie je v ťažkých momentoch náročné – vyžaduje snahu. Na druhú stranu nechať sa pohltiť stresom nevyžaduje veľké úsilie a tak, povedzme si, to dokáže každý. O optimizme to (vo veľkom) povedať nemôžeme. Alebo sa mýlim. Nemyslím si, že som obklopení pesimistami a preto to takto vidím. Plus, píšem z vlastných skúseností, nakoľko rozhodnúť sa vidieť viac stránok vecí ako len tú negatívnu pre mňa bolo v minulosti omnoho ťažšie – a ani dnes to nie je vždy jednoduché.

Pohľad na optimizmus ako na rozhodnutie implikuje, že toto rozhodnutie môže robiť každý. A tak uvedomovať si (sústreďovať sa na) dobré stránky našich dní nemusí byť privilégiom “tých optimistov”. Takéto pochopenie dáva pocit slobody a možno aj pocit strachu – pretože je to naozaj na nás, aký deň budeme mať. Akú realitu budeme mať.

Deň začína ránom. Ráno začína naším rozhodnutím, aký bude náš deň.

koľko vecí môžeme robiť

Spolu s rastom našich záujmov sa predĺžuje tiež náš to-do list, no deň bude mať stále 24 hodín. Môžeme robiť veľa vecí. Nemôžeme ich však robiť naraz. Môžeme byť viacerými povolaniami, ktoré chceme – nemôžeme nimi byť naraz.

Za pomerne krátky čas (x rokov) toho môžeme veľa stihnúť. Vidieť, počuť, precestovať. Z povahy chcem(e) všetko naraz. Uvedomenie si našich vzorcov a netrpezlivosti je prvým krokom k efektívnemu nakladaniu s časom a energiou.

Trpezlivosť. Energy management. Time management.

v skratke o skratkách

Hľadanie skratiek má svoje využitie pri dosahovaní cieľov. Pomocou nich šetríme čas a enegiu, vďaka čomu sme efektívnejší. Z našej vynaliezavosti či lenivosti hľadáme spôsoby, ako si našu prácu uľahčiť – svojím spôsobom túžba človeka uľahčiť si prácu viedla k mnohým vynálezom v technológiách a nástrojoch, ktoré používame.

Problém nastáva, ak hľadáme skratky v nesprávnych veciach. V činnostiach, kde miera výsledkov je priamo úmerná množstvu času a energie, ktorú do tej-danej činnosti vkladáme. Učenie sa jazykov. Žonglovanie. Chudnutie. Naberanie svalov. Budovanie podnikania. Vďaka úzkemu prezentovaniu úspešných ľudí v médiách je ľahké nadobudnúť pocit, že “overnight success” je možný. Kupujeme si drahé jedálničky od fitness trénerov, ktorým platíme nemalé peniaze za rady. Investujeme do najnovších doplnkov výživy a rôznych prípravkov, ktoré nám majú uľahčiť prácu. Porovnávame sa s ostatnými ľuďmi a ostávame frustrovaní, ak rýchlo nevidíme výsledky.

Skratky súvisia s netrpezlivosťou a tiež s našou orientáciou na výsledky, ktorá determinuje pocit šťastia. Medzi motiváciou na základe cieľov (robím to, aby som dosiahol X) a vidinou výsledku ako podmienky spokojnosti je tenká hranica. “Budem spokojný/á, až budem X/budem mať X. Potom je prirodzené, že výsledky chcem hneď. Efektívnejšia cesta je pri motivácií cieľom byť rovnako motivovaný cestou. Takto to mám pri cvičení – pri cieľoch, ktoré chcem dosiahnúť sa rovnako snažím vždy vnímať to, ako ma pohyb baví. Potom necvičím (len) pre výsledky, ale pre radosť.

Je dôležité rozlišovať medzi skratkou a metódou (systémom). Správnou metódou môžeme postupovať k cieľu efektívnejšie – napríklad vhodná metóda na učenie sa slovíčok cudzieho jazyka, vďaka ktorej robíme pokrok rýchlejšie (preto, že daná metóda nám vyhovuje). Ďalším príkladom môže byť výber vhodného tréningového plánu, ktorý bude viesť k požadovanému výsledku (sila, hypertrofia svalov, výdrž..) lepšie, ako iný. Správný výber metódy nám v týchto prípadoch pomôže, hľadanie skratky nás frustruje. Z podstaty veci sú to ciele, ktoré sa rýchlo dosiahnúť nedajú. A ak áno, na našom zdraví to nezanechá dobrý výsledok.

rozhoduješ sa podľa seba?

V poslednej dobe som si na sebe začal viac všímať rôzne vplyvy okolia, staré aj niekoľko rokov. Človek sa tomu nevyhne a nie je to nutne zlé, pokým sa hlasy okolia nestanú silnejšími ako ten náš.

Človek je spoločenská bytosť a tak je normálne, že sme okrem výchovy ovplyvňovaní aj naším prostredím. Ľuďmi, médiami, myšlienkami. Inšpirácie, vplyvov a trendov je stále viac, preto si myslím, že je ľahké vo víre hlasov nerozpoznať svoj.

Ak strácame hlas, možnosť zdieľať každého jedinečný príbeh sa stráca tiež. Zmenšuje. Zároveň náš čas vkladáme do vecí, ktoré robiť nechceme. Alebo sme na miestach, kde nechceme byť. V každom prípade takýmto spôsobom žijeme život iných.

Táto otázka sa týka hlavne každodenných maličkostí. Rozhodnutí, ktorým nedávame veľkú dôležitosť v momente. Kde a s kým trávim čas. Do určitej miery to súvisí aj s našou potrebou, aby nás okolie akceptovalo. Ale ako hovorí článok o krotení našich mamutov, táto potreba v dnešnej dobe, keď nežijeme v kmeňoch, nie je aktuálne – no pretrvala, a my jej stále prisudzujeme vysokú hodnotu.

nad čím máš naozaj kontrolu?

Jedna z kľúčových myšlienok stoicizmu spočíva v dôležitosti rozlišovať medzi vecami, ktoré môžeme ovplyvniť a tými, ktoré sú mimo našu kontrolu. Takéto uvažovanie nám ukazuje, že náš čas a energiu jednoducho strácame, ak sa trápime nad tým, čo nemôžeme sami ovládať. Nielen strácame, ale naše snahy meniť veci (a ľudí) potom vedú k väčšiemu stresu, pocitu viny alebo zlyhania A nehľadiac na našu snahu vo vzťahoch, práci alebo pri plánovaní vecí, úplnú kontrolu máme len nad tým, ako konáme my sami.

Prevzatím zodpovednosti sa tiež dostávame z úlohy obete, ktorá je obmedzovaná vonkajšími okolnosťami a vecami, ktoré nemôže ovplyvniť – sme to my, kto určuje cestu, ktorou sa vyberieme. Toto pochopenie pomáha využívať našu energiu efektívne, pretože ju dávame tam, kde máme kontrolu. My rozhodujeme, kam dávame svoj čas. Denne. Potom každá výhovorka na kolegu, rodinu, finančné pomery, počasie znie inherentne hlúpo. A ono to aj dáva zmysel. „Aha, veď som to ja, kto sa rozhoduje“.

čo je, ak tu nie je žiaden problém?

V hlave máme vždy prítomný hlas, ktorý chce analyzovať, riešiť, hádať, domýšľať si, súdiť, pochybovať a iné slovesá. Tento hlas má rád zhon, hádanky, problémy a na to, aby sa udržal v kondícií, si rád problémy vytvára. Má svoje využitie, no vo väčšine prípadov nám bráni ponoriť sa do prítomnosti – prežívať čo sa deje TU a TERAZ. Či sme v kruhu priateľov alebo sami a nezáleží na tom, čo robíme – pre vnímanie každej chvíle je dôležité byť prítomný nielen fyzicky.

V minulosti som natrafil na zaujímavé video s odkazom na jednoduchú (meditačnú) techniku. Pre toho, kto nemedituje, tak nemeditačnú. Zamyslenie sa nad otázkou: „Čo je tu a teraz, ak tu nie je žiadny problém, ktorý je potreba riešiť?“

Keď sme v strese, je ľahké začať sa sťažovať na to, čo nemáme. Na to, ako veci nejdú podľa našich predstáv. Medzi myšlienkami minulosti a strachu z budúcnosti je ľahké stratiť pojem o tom, čo je. Preto si myslím, že zamyslenie sa nad touto otázkou nám dokáže uľaviť od pochybností. Tiež to môžeme využiť kedykoľvek počas dňa na to, aby sme sa na chvíľu pozreli na to, čo máme okolo seba a kde sme. Z mojej skúsenosti si túto otázku položím niekoľkokrát za sebou, kým moja hlava pochopí, o čo ide.

Každá individuálna skúsenosť s touto otázkou a odpoveď na ňu bude iná. Záverom pre mňa však je to, že to úplne stačí. To, čo je tu a teraz, stačí. A naozaj v drvivej väčšine prípadov nemáme dôvod na obavy. (Ak nám nejde o život).