24 hodín stačí

Na to, aby sme mohli budovať zmeny, ktoré chceme vo svete vidieť.

Na to, aby sme budovali hlbšie vzťahy s priateľmi a blízkymi.

Na to, aby sme rozvíjali zmysluplné rozhovory.

Na to, aby sme sa učili spomaliť.

Na to, aby sme trávili čas sami a tiež venovali čas priateľom a rodine.

24 hodín stačí na to, aby sme našim dňom dali zmysel. Dňom, týždňom, mesiacom…životu.

youtube prostredie knižnice s DF Tube

DF Tube je skvelý doplnok pre Google Chrome. Táto šikovná vec robí z klasickej YouTube obrazovky prostredie, ktoré podporuje lepšie sústredenie. DF Tube prácu uľahčuje vďaka tomu, že z prostredia YouTube odstraňuje obsah, ktorý nás rozptyľuje. S týmto rozšírením sa nám na obrazovke neukazujú odporúčané videá a ani zoznamy videí, ktoré súvisia s naším vyhľadávaním.

Ako poukázal Cal Newport v epizóde svojho podcastu, takto upravené prostredie stránky funguje ako princíp návštevy knižnice – ideme za niečím konkrétnym, čo hľadáme a máme už dopredu predstavu o tom, čo chceme nájsť. Takýto princíp uľahčuje od toho, aby sme sa nechali lákať iným dostupným obsahom. Ten sa síce môže zdať zaujímavý a vďaka clickbaitom aj lákavý, berie si však z našej pozornosti, ktorú potrebujeme na sústredenie. Pozornosti, ktorá má obmedzenú kapacitu.

ilúzia otázok a odpovedí

Väčšina obsahu na internete nám ponúka odpovede na rôzne otázky. Problém nastáva vtedy, keď si myslíme, že sa jedná o otázky, ktoré sú pre nás dôležité. Potom je ľahké spadnúť do špirály marketingových mechanizmov, ktoré sa hrajú s našim podvedomím a potrebami. Aby sme sa tomu vyhli, pýtajme sa sami seba: Naozaj to potrebujem? Aká je šanca, že mojej situácií pomôže, ak tejto stránke venujem svoj čas?

kondičný tréner ako mentálny kouč

Kondičný (fitness) tréner je do istej miery aj mentálnym koučom svojich klientov. Výstupom práce kvalitného trénera nie je len zlepšenie fyzickej kondície, ale aj psychiky. Tieto zlepšenia sa dejú na dvoch úrovniach: nevedomej a úmyselnej.

Nevedomá úroveň spočíva v neoddeliteľnom prepojení medzi fyzickým a mentálnym zdravím človeka. Pohyb, ktorý rozbúši naše srdce, zároveň prekrvuje naše telo a nabíja nás energiou. Dokáže tiež uvoľňovať od napätia a stresu, vďaka čomu sa cítime lepšie. Ak sa cítime lepšie, sme tiež viac motivovaní a znova je pre nás ľahšie udržiavať zvyk byť aktívnym. Samozrejme, toto prepojenie má svoje limity – silný atlét môže mať depresiu a niekto, kto trávi väčšinu času za počítačom, sa môže cítiť ako večný optimista. Keď sa však začneme pravidelne hýbať, všimneme si pozitívnych zmien nielen na našom tele, ale aj na našej nálade.

Úmyselná úroveň mentálneho koučingu zo strany kondičného trénera sa prejavuje podporou, ktorú svojmu klientovi pravidelne dáva. Podpora, ktorá človeka motivuje, aby sa posúval ďalej. Táto podpora môže byť tiež reprezentovaná výberom vhodných učebných metód, ktoré zohľadňujú našu netrpezlivosť. Tréner v úlohe mentálneho kouča dokáže človeka motivovať, aby sa nevzdával, aj keď nevidí výsledok hneď – bez toho, aby využíval nejakú manipuláciu.

dôležité otázky (3. časť)

Ktorých pár činností vedie k väčšine vytúžených výsledkov? Čo nám bráni vo využívaní Paretovho pravidla v našej práci?

Akí ľudia nás inšpirujú alebo nabíjajú dobrou energiou? Ako môžeme s týmito ľuďmi tráviť viac času?

Koho hlas sa naozaj skrýva za tým, ako vidím svet? Venujem pozornosť rozpoznávaniu svojho hlasu?

prečo neštudovať, ale učiť sa?

Anglický jazyk rozlišuje vo význame medzi pojmami study a learn, ktoré v preklade znamenajú študovať a učiť sa. Prvý pojem sa používa napríklad v slovnom spojení študovať na test. Druhé sloveso spájame s nadobúdaním nových znalostí a schopností (ktoré dlhodobo vydržia), napríklad s učením sa cudzieho jazyka. Ak pochopíme rozdielu medzi týmito pojmami, dokážeme jasnejšie vidieť, na ktorú činnosť je vhodné sa sústrediť.

Väčšinu času počas školy študujeme. Pretože výstupom našej snahy v škole je známka, preberané učivo študujeme spôsobom, aby sme získali čo najlepšie ohodnotenie z testu alebo úlohy. Memorujeme, pretože učiť sa veci naspamäť je ľahšie ako snažiť sa porozumieť súvislostiam. S týmto sa spája známa otázka: bude toto na teste?

S procesom učenia sa je spojené porozumenie súvislostiam a zvedavosť. Cieľom nie je primárne naplnenie určených kritérií, podľa ktorých sa hodnotia naše znalosti, ako je tomu v prípade školských písomiek. Vhodným spôsobom, ako si overiť efektivitu našich metód učenia sa, je skúška vysvetlením. To znamená, že sa snažíme danú vec vysvetliť niekomu, kto nevie, o čo sa jedná.

Proces študovania nás do istej miery v metódach limituje, pretože hľadáme skratky – tú najrýchlejšiu cestu k cieľu. Na druhej strane, pri učení sa si môžeme dovoliť s našimi metódami experimentovať.

momenty úprimnej radosti

Momenty úprimnej radosti sú za dverami. Tými dverami, ktoré často nevidíme. Alebo sa ich bojíme otvoriť, pretože sme si zvykli a tolerujeme.

Momenty úprimnej radosti sa skrývajú v maličkostiach. Vo chvíľach, ktorým hneď neprikladáme veľký význam.

Ak tomu veríme, tieto momenty sú okolo nás v každom dni.

aké rozhodnutia chceme robiť?

Rozhodnúť sa pre fastfood je ľahká voľba.

Vyhýbať sa konfliktom a tolerovať je ľahká voľba.

Sťažovať sa je ľahká voľba.

Neriskovať je ľahká voľba.

Povedať si, že to nie je moja vec, je ľahká voľba.

K akému životu vedú tieto ľahké rozhodnutia? Je to život, ktorý chceme prežiť?

ciele a naše sebavedomie

Nedokážeme si úplne predstaviť prínosy aj malých úspechov pre naše sebavedomie, kým ich nedosiahneme. Sú to aj malé ciele, ktoré sme si stanovili a ktorých prekonanie so sebou prináša pocit radosti. Krátkodobý pocit, ktorý nám na určitú dobu zlepší náladu. Spolu s ním však prichádza aj posilnenie nášho sebavedomia. Často je to nepatrné. V praxi to však naozaj funguje, pretože vieme, že sme dosiahli niečo, čo sme si stanovili. Vieme, že sme to dali.

Či sa to týka cieľov v rámci práce, školy, chudnutia alebo naberania svalov. Princíp je rovnaký a my máme tendenciu ho preceňovať, preto nefunguje motivácia založená na tom, že na konci sa budem cítiť lepšie. Na začiatku vidíme hlavne to, aká je cesta dlhá a náročná. Určite však za sebou máme niekoľko úspechov, malých aj väčších. Pouvažujme na chvíľu nad tým, ako na tom bolo naše sebavedomie a sebadôvera po tom, čo sme zvládli niečo, o čom sme si mysleli, že je nemožné.

dobrí učitelia

Dobrý učiteľ vie, že každý žiak vidí veci inak. Keď si toto uvedomuje, dokáže podľa toho vhodne prispôsobiť metódy učenia.

Dobrý učiteľ je tiež empatický. Uvedomuje si, že každý žiak má iné podmienky a tempo učenia. Na základe toho vie prispôsobiť svoje metódy tak, aby sa žiak necítil ako súťažiaci. Aby učenie nebolo trápením.

Dobrý učiteľ svoje metódy zdokonaľuje a upravuje. Sám sa učí. Na svojich chybách, na chybách a pokroku druhých.

Dobrý učiteľ má dobrých učiteľov. Ak sme otvorení novým pohľadom, naši učitelia sú okolo nás. Otázkou je, akí sú.

Dobrých učiteľov je málo, a je pravdepodobné, že nespĺňajú všetky uvedené kritériá.

ak chudnutie, tak to udržateľné

Chudnúť môžeme mnohými spôsobmi a tak otázka ako schudnúť? nie je správna. Existuje množstvo diét, ktoré sa vydávajú za tajné triky na chudnutie. Všetky účinné diéty pracujú s kľúčovým konceptom chudnutia. Tým je kalorický deficit, čo v praxi znamená, že chudneme vždy, ak vydáme viac energie, ako prijmeme. Typickým znakom diéty na chudnutie sú preto obmedzenia istého typu jedál a zmenšovanie porcií. Okrem toho však nájdeme množstvo vtipných diét, ktoré sú postavené na konzumácií len určitej potraviny a preto ich môžeme kľudne nazývať aj detoxom.

Je dôležité uvedomiť si, že v takýchto prípadoch diét nechudneme kvôli nejakej zázračnej potravine. Chudneme jednoducho preto, že jeme menej. Rovnako intuitívne môžeme na položenú otázku odpovedať tým, že schudneme, ak nebudeme jesť.

Oveľa vhodnejšia otázka je: ako schudnúť zdravo a udržateľne?

Môžeme dodržovať nejakú diétu istý čas a tešiť sa zo zaslúženého výsledku, ktoré dočasné obmedzenia v strave priniesli. Položme si však otázku, do akej miery sú pre nás tieto veci udržateľné. Inak povedané, vieme si predstaviť, že sa budeme takým spôsobom stravovať počas nasledujúcich rokov? Ak si to predstaviť nevieme, posúďme sami, aká je šanca, že sa znova vrátime k našim nesprávnym stravovacím návykom a zahodíme tým našu investovanú energiu (a peniaze).

Ešte rýchlejšie ako pomocou diéty dokážeme schudnúť tým, že prestaneme jesť úplne. To však pôjde na úkor nášho zdravia – fyzického aj mentálneho. V konečnom dôsledku by pre nás takáto cesta extrému predstavovala riziko, ktoré za to nestojí. Jedlo nám prináša energiu a zaisťuje, aby mohlo naše telo správne fungovať. Prečo by sme si ho vedome poškodzovali napríklad tým, že by sme chceli chudnúť za každú cenu? Toto je niečo, čo nie je šprint. Niečo, čo spadá do kategórie behov na dlhé trate.

Všímajme si, aké otázky sa pýtame. Rozhodnutie vybrať si tie, ktoré povedú k udržateľným a zdravým zmenám, je len na nás.

dôležité otázky (1. časť)

Ako začínam deň? Je môj ranný rituál vhodný pre to, ako chcem aby môj deň pokračoval?

Čo je dnes mojou prioritou? Investujem čas do vecí, ktoré sú pre mňa prospešné?

Čo ma rozptyľuje a na čo si dať pozor? Ako nájsť v mojom dni rovnováhu medzi produktivitou a oddychom?

o stopovaní

Stopovanie je skvelou príležitosťou, ako sa vystavovať čo najširšiemu spektru nového. Nových ľudí, názorov, myšlienok a príbehov. So zdvihnutou rukou na kraji cesty sme v situácií, kedy nevieme, kto zastaví. Inak povedané, môžeme stretnúť kohokoľvek. A ak máme dostatok odvahy začať konverzáciu s neznámym človekom, môžeme sa aj mnohé veci naučiť.

Zároveň však platí, že stopovanie nie je pre každého. Niekto sa ani po prvom prekonaní svojej komfortnej zóny nebude cítiť ako stopár pohodlne, a to je v poriadku. Je to však niečo, čo môžeme právom pripísať na zoznam cenných výziev v živote.

meditácia je náročná. no a?

Snažiť sa meditovať je náročné. Pre toto krátke zamyslenie uvažujem nad meditáciou ako nad činnosťou, ktorá vyžaduje tiché prostredie. V takom prostredí sme nútení stretávať sa zoči-voči s našimi pochybnosťami a strachom. Sme konfrontovaní vecami, ktorým sa bežne vyhýbame a ktoré sa skrývajú za povrchom.

Všade okolo nás môžeme sledovať tipy ostatných a ich snahu ako byť produktívnejším. Ako robiť viac vecí – alebo ako ich robiť naraz (ale to, ako som už písal, nefunguje). To je ďalší dôvod, prečo je pre nás meditácia náročná. Je ľahké mať pocit, že nerobíme nič. Výsledky tohto mentálneho tréningu pozorujeme až po dlhšej dobe, čo nie je v súlade s netrpezlivosťou, ktorú so sebou prinášajú debaty o produktivite.

Meditácia je tiež náročná preto, lebo zo svojej podstaty ide proti istej norme. Tá učí náš mozog multitaskingu a princípu šetrenia energie. Sústredenie sa na jednu vec, či je to dych, telo alebo nejaká predstava je zo svojej podstaty mentálne náročné. Táto skutočnosť by nás však nemala odradiť. Náročnosť je súčasť procesu. V tomto prípade sa síce jedná o dlhodobý proces, no v prípade, že nám nebude jeho cesta vyhovovať, máme možnosť robiť zmeny. Tak prečo to nevyskúšať?

ráno nemusí určovať deň

Náš deň môže byť skvelý a to nezávisí od toho, v akej nálade sa ráno zobudíme. Priestor možností sa zväčší, ak odsunieme naše očakávania a našu netrpezlivosť na kraj. Aj pár hodín vieme využiť. Aj za pár hodín vieme budovať zmenu.

prečo študovať vysokú školu?

Študovať vysokú školu len kvôli titulu, ktorý si budeme môcť po rokoch štúdia písať pred meno, nie je najlepšia taktika. Toto krátke zamyslenie nemá za úlohu zdiskreditovať vysokoškolské tituly a už vôbec nie znehodnocovať snahu študentov. Cieľom je poukázať na to, že študovať pre titul s tým, že týchto pár písmen nám dá náskok pred ďalšími, nie je ani dobrá taktika a ani s ňou nemôžeme byť dlhodobo spokojní.

Štúdium len kvôli titulu nás stojí roky investovaného času a peňazí, aby sme preukázali schopnosť, že vieme splniť požiadavky autority. Ukázali sme, že vieme dodržiavať termíny a pripravovať sa podľa zadaní. Takýto prístup limituje možnosti, ktoré nám univerzity ponúkajú. Možnosti, ktoré sú založené na úprimnej zvedavosti a túžbe po poznaní.

Študovať pre titul so sebou neprináša motiváciu robiť niečo naviac – a to je tým faktorom, ktorý je pre našu budúcnosť naozaj užitočný. To je prístup, ktorý nám otvára dvere. Prístup, ktorý buduje komunity a vedie ku zmenám. Prístup, ktorý spočíva v odvahe robiť veci, ktoré sú mimo zadanie a zaujímať sa o veci, ktoré nemusia byť na teste.

Študovať vysokú školu, pretože nás zaujíma, ako veci fungujú, ako nefungujú a ako spolu súvisia. To je lepšia taktika.

čo vraví náš vnútorný hlas?

Vďaka stále väčšiemu prepojeniu ľudí a našej aktivite na sociálnych sieťach sme pravidelne vystavovaní obrovskému množstvu vplyvov okolia. Prostredie okolo nás zapĺňajú rôzne hlasy. Niektoré z nich sú hlasnejšie, niektoré šeptajú. A všetky prekrýva šum tých ostatných.

Pravidelne sa tak stretávame s výzvou rozlišovať medzi tým, ktoré hlasy počúvať a ktoré ignorovať. Prirodzene, chceme počúvať ten náš a všímať si tie hlasy, ktoré nás inšpirujú. Čím viac sme však vystavení tomuto hluku, tým je pre nás náročnejšie rozlišovať medzi rôznymi hlasmi a zvukmi.

Každý podnet, zvuk či šum láka našu pozornosť – a ak ju dlhodobo venujeme okoliu na úkor nás, nemusíme rozlíšiť to, čo hovoríme my. Aby sme nestratili pojem o našom hlase, potrebujeme mu pravidelne venovať pozornosť. A to je niečo, čo nám pôjde ľahšie, ak eliminujeme šum z okolia. Samozrejme, odpoveďou je ticho.

Vyhľadávajme ticho, aby sme mali možnosť počuť náš vnútorný hlas jasnejšie. Človek je tvor spoločenský a nie samotár, no aj v rámci socializácie by sme mali hľadať rovnováhu a vyvažovať. Čas osamote nás dokáže tiež nabiť istou energiou, ktorú vieme transformovať do ďalších oblastí nášho života. Ak si to dovolíme, byť sami a potichu.