aktivita => motivácia. Nie naopak.

Mood follows action. Aktivita ovplyvňuje náladu a motiváciu, nie naopak. Táto veta mi už dlhšiu dobu visí na stene vedľa stola, aby som ju mal denne na očiach. K myšlienke som sa dostal v podcaste od známeho atléta Rich Roll, ktorý ju používa v súvislosti s motiváciou.

Aktivita a akcia vedie ku motivácií. Idea je využiteľná hlavne pri dosahovaní našich cieľov, predsavzatí a budovaní nových zvykov. Mám pocit, že o motivácií panuje určitá dogma, ktorá nám hovorí o tom, že pocit motivácie musíme budovať a udržať si ho za každú cenu – aby sme mali chuť robiť vecí, ktoré chceme/potrebujeme. Motiváciu si spájame so zvýšením energie a produktivitou. Pri takomto vnímaní niet divu, že motivačnej literatúry je v kníhkupectvách stále viac.

Zdá sa, že je tomu naozaj tak a motivácia nás dokáže aktivovať a nabudiť. Problém nastáva keď si uvedomíme fakt, že známa vlna motivácie je krátkodobá – typická pre začiatky niečoho nového. Čo robiť keď začne postupne upadať? Všetci poznáme ten pocit, keď sa nám nechce. Necítime sa na to, radšej by sme nerobili nič. Chceme sa venovať pohybu, práci, škole, novému projektu alebo partnerovi a chýba nám motivácia. V takejto situácií môže pomôcť nasledujúca zmena pohľadu na túto tému:

Sprav to, aj keď sa ti nechce. Urob minimum. Je to lepšie, ako neurobiť nič a navyše to vedie k tomu, že sa máš od čoho odpichnúť. Cítime sa bez energie, pretože sme zle spali. Sme frustrovaní, pretože niečo nevyšlo podľa našich predstáv. Našu náladu (motiváciu) ovplyvňuje množstvo vecí a pomáha uvedomiť si, že úplnú kontrolu máme len nad tým, čo robíme my. Ak naša aktivita závisí od toho, ako sa v momente cítime, nechávame sa ovládať pocitmi a náladou. Kým by sme čakali na to, že sa budeme cítiť motivovaní, ďaleko by sme sa nepohli.

Nelimitujme sa na motiváciu ako podmienku aktivity. Pocit, ktorý sa s ňou spája, podporujeme práve našou činnosťou.