môžeme robiť dve veci naraz?

So zámerom zvyšovania produktivity sme vymysleli multitasking a myslíme si, že funguje vo väčšine prípadov. Daniel Kahneman vo svojej knihe Myslenie rýchle a pomalé poukazuje v tejto súvislosti na fakt, že naozaj sme schopní zvládnuť robiť dve veci naraz – ale len v prípade, že jedna z činností je pre nás automatická a nepotrebujeme nad ňou uvažovať (vyžaduje minimum úsilia). V praxi to znamená, že môžeme počúvať podcast keď sme von na bicykli alebo bežíme a dokážeme vnímať to, čo počúvame. Ďalej si môžeme napríklad umývať zuby a počas toho si čítať knihu a zároveň vnímať jej obsah.

Ako často si však uvedomujeme toto kritérium pre schopnosť nášho mozgu robiť efektívne a kvalitne dve veci naraz? Snažiť sa o kreatívnu tvorbu spolu so sledovaním noviniek na mobile je márna snaha. To isté platí pre našu snahu učiť sa dve veci naraz, ktoré spolu nesúvisia. A rovnako platí, že nedokážeme s pozornosťou vnímať to, čo nám niekto hovorí, ak pritom pozeráme na displej či obrazovku TV.

Vymenované veci v druhej časti sú činnosti, ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Na smerovanie a udržiavanie pozornosti je potrebné vynaložiť úsilie, ktoré má svojú kapacitu. Účinnou alternatívou v takýchto prípadoch je preto venovať pozornosť jednej veci. Tým sústredíme kapacitu našej pozornosti na jeden bod a dokážeme to robiť lepšie a uvedomelo.

Multitasking funguje, ale len pre úzky okruh situácií. Rozlišujme kedy ho chceme využívať a či je to naozaj ten najvhodnejší spôsob, ako chceme veci robiť.