porovnávaš sa? skús to inak

Úprimne verím tomu, že naša vlastná myseľ je tou najlepšou zbraňou a zároveň naším najväčším nepriateľom. To, čo sa skrýva pod pojmom „mindset“, nás dokáže motivovať a podporiť našu prirodzenú kreativitu či dodať nám odvahu vo chvíli pochybnosti a strachu. Rovnako je tu protipól v podobe negatívnych myšlienok, ktoré v nás podnecujú prúd strachu a pochybnosti.

Boli dni keď mi dobrodružné cestovateľské fotky namiesto úsmevu zhoršili náladu a videá z kalisteniky prinášali pochybnosti. Môže to znieť veľmi divne, ale bolo to tak. Plus to, že mám väčšinou hlavu plnú myšlienok, hlučnú ako britský parlament počas debaty (ďakujem joge) vytvára super recept na negatívny prístup.

Myslím, že v ľuďoch tkvie akási prirodzená vlastnosť porovnávať sa s okolím. Táto vlastnosť nie je inherentne zlá, kľúčová je však otázka, či nám takéto porovnávanie sa nejakým spôsobom pomáha v osobnom rozvoji. Aj vďaka sociálnym sieťam sa čoraz viac ľudí ocitá v začarovanom kruhu porovnávania sa, kedy si budujeme obraz vzdialenej reality niekoho iného. Svoje osobné úspechy a neúspechy potom dávame do kontrastu s druhými.

Nie je nič zlé na motivácií vďaka vzorom. Úspešní ľudia nás môžu motivovať v učení, podnikaní, športe a mnohých ďalších oblastiach, ktoré nás zaujímajú. Vďaka sociálnym sieťam sme schopní komunikovať s ľuďmi, ktorí nás motivujú. Môžeme vytvárať skupiny podobne zmýšľajúcich ľudí a motivovať sa navzájom. Nič nám nebráni v tom využívať tieto nástroje iným spôsobom – ale využívame ich naozaj v náš prospech?

Ak sa rozhodnem trénovať na polmaratón, nemá zmysel porovnávať sa v mojom tréningu s časmi instagramových športovcov – každý z nás je na inej ceste. Niekto má na svoj tréning hodinu denne, pretože kvôli škole, brigáde a povinnostiach nestíha. Druhý zase môže trénovať tri hodiny, pretože má rozvrh trocha voľnejší. Pre niekoho je šport zároveň prácou a ten má neporovnateľne viac času. V tejto otázke tréningu je veľa rôznych faktorov, podstatné však ostáva to, že každého cesta je iná.

Ako sa prestať porovnávať? Netuším. Dá sa to vôbec? Túto našu vlastnosť však môžeme pretransformovať v náš prospech – porovnávajme sa sami so sebou. A robme to rozumne. Porovnávajme sa s niekým, koho najviac poznáme (tu predpokladám, že čitateľ najviac pozná sám seba). Takéto uvažovanie nám pomôže z dlhodobého hľadiska: budeme trpezlivejší, viac vďační, budujeme sebavedomie a z podstaty veci budeme rásť smerom k našim cieľom.

Čo znamená porovnávať sa rozumne? Jednoducho viem, že nemusí byť každý deň perfektný. Každý deň nevyjde podľa našich plánov, pretože na to je príliš veľa okolitých vecí, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Náhla zmena rozvrhu, choroba, nečakaná porada v práci, preťažené zápästie.. podobné veci nám rýchlo zmenia plány. Porovnávať sa rozumne pre mňa znamená vedieť, že som dnes spravil niečo, čo ma posunulo bližšie k cieľu. Vedieť, že veci chcú čas. Dôležitejšie ako tempo je konzistentnosť. Každý deň to nebude stopercentné. Ale každý deň môžem napredovať. Zároveň je to o tom poznať sám seba, aby sme vedeli, či ideme naozaj za tým, čo chceme.