byť otvorený – sila jazyka

Jazyk je nástrojom komunikácie – dorozumievania sa. Mimo ďalších fukcií má kľúčový význam pre poznanie. Schopnosť spoznávať okolitý svet a vytvárať si realitu máme vďaka tomu, že vieme prijímať a využívať jazyk. Vďaka nemu dokážeme komunikovať s ľuďmi okolo nás a oni nám rozumejú. Komunikujeme naše myšlienky, teórie, pocity. Jazykom spoznávame históriu sveta, kultúru, tvoríme a zdieľame. Pomocou neho tiež zdieľame príbehy, náš príbeh. A práve v tom vidím jeho najväčšiu silu.

Komunikáciu medzi ľuďmi by som stručne zhrnul ako tvorenie a zdieľanie príbehov. Zdieľanie príbehov o živote, o pocitoch, o veľkých a malých ideách, ideáloch. Príbehov, ktoré nás spájajú. Každý z nás má iný príbeh, no nájdeme spoločné prvky. Príbehy nás zároveň nás robia zraniteľným, ak komunikujeme úprimne – pretože sa druhým otvárame. Nechávame, aby nás videli. A nie vždy sme radi, keď sme otvorení a keď nas ostatní vidia. Pretože sa bojíme, čo si o nás pomyslia, ak nás uvidia – tak sa radšej skrývame a tento nástroj zvaný jazyk nevyužívame naplno. Tiež sa k tomuto nevyužívaniu hlásim, teraz už menej ako predtým, no predsa.

Komunikujme, čo a ako cítime, čo nám vadí, čo chceme. Ak to nepovieme, tak nám nikto rozumieť nebude.