realita je vždy lepšia

,,Trpíme viac vo svojich predstavách než v skutočnosti” znie jedno zo známych vyjadrení Senecu, predstaviteľa stoicizmu. Zároveň by sme k tomu mohli dodať, že realita je väčšinou omnoho lepšia, ako naše očakávania. Osobne som si to uvedomil pri zamyslení nad tým, ako som sa cítil pred dôležitými rozhodnutiami v živote alebo keď som vstupoval do prostredia, ktoré bolo pre mňa nové. Nakoniec všetko dopadlo lepšie, ako som očakával – a to sa za pesimistu nepovažujem.

Snažíme sa byť opatrní a v tejto našej snahe sa mentálne pripravujeme na možné scenáre, ktoré môžu nastať. Takáto “mentálna príprava” je u nás zautomatizovaná a pred riskantnými rozhodnutiami a nepoznanými skúsenosťami sú v našich hlavách scenáre budúcnosti najhoršie možné – čo ak sa strápnim, čo ak to nevyjde, čo ak sa to nepodarí…Zabúdame, že takýmito očakávaniami si našu skúsenosť ešte pred jej začiatkom kazíme, ak sme o našom neúspechu rozhodnutí už dopredu. Optimizmus je rozhodnutie – neznamená to byť naivný, ale byť si vedomý toho, že v našich predstavách trpíme viac, ako v skutočnosti.

Pomôcť môže pozastaviť nad scénarmi, ktoré sme si v minulosti vytvárali ako naše očakávania toho, ako sa situácie vyvinú. Koľkokrát sme sa pripravovali na to najhoršie, ktoré neprišlo? No v hlave sme mali vždy “ale čo ak”. Zároveň takto môžeme prísť na to, že ani tá strašná situácia o ktorej si myslíme, že môže nastať, nie je nakoniec až tak zlá. Ani ten katastrofický scenár, ktorý nám visí v hlave, nie je tak fatálny ako sa môže zdať.

Očakávania o budúcnosti nie sú to jediné, čím si ničíme skúsenosť. Rovnako je dôležité byť seba-vedomý s predstavami o prítomnosti – mentálnym obrazom o tom, kto si o nás čo myslí a ako sa na nás pozerá. To, že realita je často príjemnejšia, pramení z našej neschopnosti vidieť druhým do hlavy a našej schopnosti vytvárať pesimistické scenáre, o ktorej píšem vyššie. Nevytvárajme závery ešte pred začiatkom. Alebo skôr: nevytvárajme si závery vôbec. Väčší zmysel má sústrediť sa na to, čo môžeme ovplyvniť.